Severné Írsko - (Ne)známy Belfast

Autor: Peter Gregor | 28.2.2020 o 11:28 | (upravené 15.5.2020 o 20:55) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  496x

V najnovšom cestopise od dobrodruha Petra Gregora si priblížime Severné Írsko, a to konkrétne mesto Belfast s jeho svetlými i temnými stránkami.

Predpokladám, že väčšina čitateľov pozná írsku skupinu U2 a možno aj jej známu skladbu Bloody Sunday. Až pred svojou cestou do Severného Írska som sa dozvedel o význame tejto piesne.

 

Mnohí padli, ale povedz mi,

kto vyhral…

Ako dlho…

Ako dlho musíme spievať túto pieseň?

Ako dlho…

Lebo dnes večer… môžeme byť ako jeden.

Dnes večer… dnes večer…

O konflikte medzi protestantmi a katolíkmi v západnej Európe som vedel pramálo, no začal som skúmať túto problematiku viac a viac, až som sa, priznám, zľakol toho, čoho je človek schopný urobiť v hneve, nenávisti a túžbe po pomste. Nedalo mi to teda a išiel som preskúmať korene tohto konfliktu, ako sa hovorí, na vlastnú päsť.

Celú druhú polovicu 20. storočia boli totiž v Severnom Írsku, násilie, protesty a bombové útoky prakticky na dennom poriadku, a to vďaka skupine nazývanej IRA (Írska republikánska armáda), ktorá sa pri svojej snahe o odtrhnutie od Anglicka neštítila použiť praktiky toho najhrubšieho zrna. V roku 1972 sa udiala jedna z najznámejších masakier v meste Derry (pre Angličanov Londonderry), kde bolo zastrelených 14 civilistov. Pôvodne nenásilný protest za ľudské práva sa zmenil v krvavý kúpeľ, kedy britské jednotky začali na rozkaz strieľať do ľudí – katolíkov. Strieľali aj na tých, ktorí sa iba bránili a utekali do bezpečia. Doteraz sa Británia za tento čin neospravedlnila. Na základe tejto udalosti vznikla aj spomínaná skladba, z ktorej som vám priniesol ukážku textu.

 

Stretnutie s kovbojom z Texasu

V sobotu o tretej mám dohodnutú schôdzku s Mitchom – Američanom, ktorý pochádza z Texasu a podľa jeho vlastných slov, jeho dedo bol ešte skutočný kovboj. Mitch svojich predkov nezaprie. Neďaleko mestskej radnice ho spoznávam už na diaľku – má klobúk a pofajčieva cigaretku. V Belfaste žije 10 rokov, má ženu Írku a pôsobí tu ako doktor vied so špecializáciou na výskum náboženstiev. Nemôžem mať nikoho lepšieho, kto by ma po Belfaste previedol, hovorím si v duchu. Spojila nás náhoda. Akurát som na rôznych fotobankách hľadal fotografiu na zadný booklet hudobného albumu, ktorý vydávam a našiel som skvelú Mitchovu fotku, ktorého koníčkom je aj fotografovanie. Pozerám v profile, že Mitch pochádza z Belfastu. Veď tam predsa čoskoro idem, napadne ma. Takho teda okamžite kontaktujem, či so mnou nevybehne na nejaké to pivko. Súhlasí a tak už priamo v meste čoskoro vymetáme rôzne putiky.

Mitch - kovboj na potulkách s kamerou

 

Začíname najprv v podnikoch v centre, kde hraje typická írska muzika a kde si pivko vychutnávajú aj turisti. Raz beriem rundu ja, raz Mitch. Takto sa striedame, až napokon (asi po siedmej krčme) poprosím môjho nového hostiteľa, aby ma vzal do poriadnej lokálnej krčmy bez turistov a írskej muziky. Prechádzame na druhú stranu rieky, do štvrte, ktorej meno som si nezapamätal a ani som to veľmi neskúmal (plne som Mitchovi dôveroval) a hneď po zotmení stojíme pri jednej z krčiem. Hneď oproti krčme sa vyníma maľba s britskými „dobrovoľníkmi“ v kuklách aso zbraňami. To je to miesto, ktoré som hľadal, neváham poznamenať. Nachádzame sa v tvrdej rojalistickej štvrti, kde časť osadenstva, najmä toho staršieho, pripomína nedávnu minulosť. Niektorí chlapi sú potetovaní, nie s príliš milými tvárami, no zdá sa, že o turistu – katolíka, nejavia veľký záujem. Sedím s Mitchom a jeho priateľmi. Harrymu, ktorý budí rešpekt ihneď od prvého momentu, ako ho zbadám, ukazujem nápisy z takzvanej steny mieru (Peace Wall), ktorá aj v súčasnosti rozdeľuje život protestantov od katolíkov, a z ktorej som si nápadité vety opísal. Vyberám niekoľko z nich:

 

Zbúrajte túto stenu pre budúcnosť našich detí

 

Zaobchádzaj s ľuďmi láskavo.

 

Mier skrz kompromis.

 

Jeden Boh, dve viery. Tak aký je v tom rozdiel?

 

Náboženstvo neurčuje, kým si.

 

Násilie spôsobuje také ticho.

 

Bombardovanie pre mier je ako šukať pre panenstvo.

 

Harry pozorne číta, pri poslednom citáte sa pousmeje, požičiava si pero a do zošita mi pripisuje:

Pripravený na mier, pripravený na vojnu (UVF – Ulster Volunteer Force)

Stena mieru - až tu som pochopil, čo to znamená, keď sa povie ticho pred búrkou

 

Zverujem sa Mitchovi, že sa mi páči žena pri bare. Má už síce 45+ (moja obľúbená veková kategória), no vyzerá byť milá a potetovaná. S každým priateľsky komunikuje, aj ja mám chuť s ňou priateľsky komunikovať. Mitch ma však od tohto nápadu veľmi rýchlo odrádza. Pýtam sa ho prečo. „Vieš, tú ženu poznám, má priateľa.“ Po tých asi ôsmych pivách, čo som vypil, je mi to srdečne jedno a zdôrazňujem s hlukom vhodným pre zariadenia štvrtej cenovej skupiny: „No, to predsa nemusí byť až taký problém!“ „Ale áno priateľu, ten jej priateľ je totiž vlastníkom niekoľkých zbraní“, vzápätí dodáva Mitch. Táto skutočnosť všetko mení a zdá sa, že práve vďaka Mitchovi mám z Belfastu iba príjemné zážitky. Neskôr totiž prichádza ženin frajer a vyzerá presne ako človek, ktorý je vlastníkom niekoľkých zbraní.

Nebezpečná kráska

 

Na dosah nepotopiteľnej lodi

Iný deň a v inej putike stretávam dvoch Williamov. Obaja páni sú už v dôchodkovom veku a vychutnávajú si dobré pivko a ja s nimi. William prvý sa mi zveruje, že skoro celý život pracoval v dokoch a staval lode. Zanechal po sebe 7 detí. Je to správny chlap, ktorý vyzerá, že si trochu viac vypije, ale v jeho veku a s takými skúsenosťami, by som si azda aj ja počínal rovnako.

Vedeli ste, že v Belfaste bol postavený Titanic? Pred niekoľkými rokmi tu postavili úžasné múzeum, kde sa dozviete naozaj všetko, čo je spojené s touto legendárnou loďou. Priznávam sa jednej z pracovníčok, že vždy, keď vidím film Titanic od Jamesa Camerona, plačem. Pracovníčka so mnou súcití a priznáva sa, že sa jej to stáva tiež.

Neďaleko interaktívneho múzea je v jednom z dokov pristavená loď Nomadic, ktorá bola poslednou, ktorú spoločnosť White Star Line (ktorá ma na svedomí aj Titanic) postavila. Lístok, ktorý si do múzea zakúpite, zahŕňa exkurziu aj po tejto lodi. Veľa prezrádzať nebudem, choďte tam a užite si to na vlastnej koži. Stojí to definitívne za to.

Múzeum Titanicu

 

Nomadic - posledná loď spoločnosti White Star Line

 

Návšteva väznice a stretnutie s bývalými politickými väzňami

Vždy ma istým spôsobom fascinovali väznice (aj cintoríny, ale to v inom článku). Keď som videl film Útek z Alcatrazu s Clintom Eastwoodom, mal som v hlave návštevu podobného miesta (samozrejme ako turista, nie ako trestanec). Belfast vám vie podobný zážitok sprostredkovať. Neďaleko Shankill Road (kde som býval) sa nachádza väznica s názvom Crumlin Road Goal, ktorá bola postavená v roku 1846 a zatvorená v roku 1996. Práve táto väznica „hostila“ mnoho z významných politických väzňov, napríklad Michaela Mcguinnessa, Michaela Stonea, Éamon de Valera, či Bobbyho Sandsa. Väznica zaznamenala aj niekoľko úspešných pokusov o útek. Na tabuli v jednej z miestností uvidíte, v ktorých rokoch a koľko ľudí z väznice ušlo. Mladá sprievodkyňa vám rada porozpráva o duchovi dievčatka, tajnej exekučnej miestnosti a žiadosti o ruku priamo pod šibenicou.

Súčasných (a zároveň) bývalých politických väzňov nemáte problém stretnúť ani dnes. Ešte doma pred cestou som si zarezervoval takzvanú troj hodinovú political conflict walking tour, kde priamo bývalí väzni sú vám sprievodcami a pripomínajú, čo všetko hrozivé sa stalo pri útokoch republikánskej armády a „nadšených“ britských dobrovoľníkov. V okolí Shankill Road totiž nájdete množstvo malieb (zvané murals), ktoré pripomínajú tragédie, ktoré sa tu koncom 20. storočia udiali). Jeden zo sprievodcov bol priamym svedkom jedného z atentátov, ktorý sa udial, keď si s priateľmi popíjal pivko v neďalekej krčme. Miestami naozaj neveríte, že sa nachádzate v západnej Európe a nie v niektorom blízkovýchodnom, či africkom štáte.

Crumlin Road Goal

 

Pri jednej z ´murals´

 

Íri súcitia aj s inými národmi

 

Turistické mesto?

Síce sa samotný Belfast „pýši“ hrozivou nedávnou minulosťou, v centre mesta nemáte najmenších pochýb, že ide o turistické miesto. Dvojposchodové autobusy HOP ON HOP OFF brázdiace ulice, historické budovy a kostoly poskytujúce šancu pre dychberúce fotografické zábery a miestny živý trh Layon place, asi 5x väčší a plnší ako naša bratislavská tržnica. Takmer všade vám načapujú rôznorodé domáce i svetové kvalitné pivá a za malý hriech určite stojí, ochutnať lahodnú írsku whisky. Akonáhle však zájdete kúsok za centrum, je to Belfast, aký bol pred rokmi – bez turistov a cudzincov z východnej Európy. Ľudia, aj napriek skutočne nepredvídateľnému počasiu (veru, neľutujem, že som si vzal pršiplášť), sú milí a úctiví a majú o vás záujem. Na ulici vás zdravia, v obchode je vždy usmievavý pracovník, autobusári sú vždy bez reptania ochotní pomôcť. Niečo, čo u nás na Slovensku ešte stále nie je pravidlom, zdá sa, že tu je samozrejmosťou. Keďže som milovník a častý návštevník blízkovýchodných krajín (kde nie je o sociálny život najmenšia núdza), obával som sa istej formy individualizmu pri ceste do Severného Írska a predpokladal som, že pri svojich potulkách budem iba sám. Nestalo sa tak. Toľko spontánnych stretnutí a rozhovorov som už dlho nezažil.

Mestská radnica

 

Katolícky kostol

Západ slnka nad Belfastom

 

Takže, na záver, nebojte sa Severného Írska a pokojne sa tam nemusíte báť vyraziť aj sami, keď náhodou vaši priatelia budú pracovne vyťažení a partneri neprejavia záujem o vaše plány. Na tieto miesta sa určite ešte vrátim. Prajem príjemné cesty.

 

 

Fotografie a text: Peter Gregor, Unsplash

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kto je Norbert Bödör?

Norberta Bödöra obvinili v kauze Dobytkár miliónových úplatkov.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico sa chystá na SĽOP

Ak chce niečo rekonštruovať, bude musieť začať od seba.


Už ste čítali?