Libanon - Na území Hizballáhu

Autor: Peter Gregor | 5.8.2019 o 17:26 | (upravené 6.8.2019 o 18:54) Karma článku: 4,19 | Prečítané:  1664x

Do Libanonu sa vraciam opäť po troch rokoch. Prichádza ďalšia výzva. Navštíviť územie výlučne pod vládou hnutia Hizballáh. Toto hnutie považuje množstvo svetových štátov za teroristickú organizáciu.

Vzniklo ako reakcia na inváziu zo strany Izraelu ešte v roku 1982 ako zoskupenie niekoľkých moslimských šiítskych skupín. Zaujíma ma ako ľudia na tomto území žijú. Je totiž nad slnko jasné, že Izrael a Libanon sú úhlavní nepriatelia a ešte v roku 2006 Izraelci okupovali celý južný Libanon. Ďalším mojim záujmom je, samozrejme, vyhnúť sa hlavným turistickým pamiatkam, aj keď si jednu – dve neodpustím. 

Povolenie v nedohľadne

Hlavný cieľ mám teda určený - južný a severovýchodný Libanon, kde Hizballách operuje a stará sa nielen o bezpečnosť, ale aj všetky služby čo si dokážete predstaviť, dokonca na jeho území prebýva aj široká komunita kresťanov, ktorí, ako neskôr zisťujem, sa naozaj nemajú na čo sťažovať. Na oblasť juhu treba špeciálne povolenie, ktoré netuším, či mi vydajú. Hneď prvý deň v Libanone stretávam francúzskeho turistu, ktorý povolenie na južný Libanon nedostal. To ma moc nepoteší, aspoň sa s ním opijem a skúsim šťastie na vlastnú päsť. Hneď na ďalší deň, v meste Saida sa pokúšam povolenie získať. Do vojenských priestorov vstupuje generál a pýta sa ma, čo potrebujem. Hovorím o svojej túžbe navštíviť toto územie. Celkom tomu nechápe prečo, ukazujem mu fotografie miest, ktoré chcem navštíviť. Generál vyzerá neprístupne, no akoby zázrakom hovorí, že mi dá povolenie na deň. Iba na deň, to je málo pomyslím si. Skúsim vybaviť dva dni. S tým nechce súhlasiť. Napadne ma jedna vec, možno blbosť, ale snáď to pomôže.

„Pán generál, keď mi dáte povolenie na dva dni, ešte dnes večer sa pomodlím za zdravie Vaše a zdravie Vašej rodiny“, skúšam.

Generál sa pousmeje. To je dobrý signál. Dostávam povolenie na tri dni.

Múzeum Hizballáhu uchováva množstvo zbraní a armádnych vozidiel, ktoré boli použité počas vojny s Izraelom

 

Na kontrole v batmobile

Niekoľko rokov dozadu som bol na území Palestíny úplne na severe a videl južný Libanon. Tentoraz stojím v južnom Libanone a z auta sledujem Palestínu – Izrael. Hraničný múr je iba niekoľko metrov odo mňa a za ním rozporuplný židovský štát. Múr zvaný Fatima Gate sa tiahne mnoho kilometrov pozdĺž hraníc a v jeho hlavnej časti je okrem všadeprítomnej tajnej polície možné vzhliadnuť aj krásne kresby zobrazujúc Jeruzalem a jeho Skalný dóm, holubicu mieru opásanú náložami a rôzne heslá vyzývajúce k návratu Palestíny Palestínčanom. Taktiež sa jedná o obľúbené miesto, kde Libanončania častujú nadávkami izraelských vojakov hliadkujúcich vo vežiach. Na tomto mieste ma tajná polícia kontroluje druhýkrát (prvýkrát to bolo v meste Nabatieh), potom je to počas jediného dňa dokopy štyrikrát. Scenár kontroly prebieha zhruba rovnako. Presúvam sa pešo a zastaví pri mne vozidlo. Pýtajú sa ma kam idem. Prstom ukážem smer alebo poviem najbližšie mesto. Chlapíci vystupujú z vozidla (nemajú uniformy), kontrolujú mi pas, robia si fotografie miest, ktoré chcem navštíviť, pozrú moju batožinu a neustále niekam volajú. Ja si väčšinou pri tom zapálim cigaretku, aby som demonštroval, že ich mám celkom na háku a že sa nebojím. Skončí to tak, že ma púšťajú – niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie, nie však v meste Tebnine. To je už v poradí kontrola štvrtá. Pri kostole, kde sa chcem na noc ubytovať zastavuje čierne auto s čiernymi sklami a berie ma na políciu. Tentokrát sa jedná iba o jedného človeka. Už trocha unavený z neustálych kontrol ma nič nenapadá, len si z chlapíka vystreliť.

„Kámo, to tvoje auto vyzerá jak batmobil.“ s humorom započnem konverzáciu.

Chlapík má zmysel pre humor, zasmeje sa na tom, ale neodpovedá.

Brána do Izraela - stále zatvorená

 

Mesto Nabatieh, kde ma prvýkrát kontrolovala tajná polícia

 

Strach pred nepriateľom

Na policajnej stanici je to o čosi horšie ako pri ostatných kontrolách. Trvá to dlho, veľmi dlho a kontrolujú mi absolútne všetko, čo zo sebou mám. Nachádzajú druhý (náhradný) pas a musím im vysvetľovať, kde všade som bol a prečo. Pýtajú sa na Palestínu. Pečiatku tejto krajiny v pase nemám, no keďže neviem klamať, odpovedám, že som tam bol a pritom vždy zdôrazním, že som nebol v Izraeli, ale v Palestíne. Všetko vyzerá byť v pohode, jeden z policajtov mi dokonca ponúkne kávu, no nakoniec prichádza rozhodnutie zhora – z južného Libanonu musím odísť hneď a moje povolenie stráca platnosť. Som z toho smutný a policajti to vidia. Sú to tiež ľudia a veria, že nemám žiadne postranné úmysly. Niekto z vyšších kruhoch však zavelil a rozkaz je rozkaz. Ešte rovnaký deň sa vytrácam do iného mesta, kde povolenie netreba. Ihneď si musím na hotelovej izbe dať meditáciu v pomalosti a tichu a na chvíľu dostávam pocit, že by som mal odtiaľto odísť. V hlave mi rezonuje množstvo otázok. Prečo majú taký strach? Prečo ma nenechali prespať u kresťanov? Myslia si, že som špión? Kde sa stratila ľudská dôvera? Nechám pocity rozplynúť a ďalší deň som v južnom Libanone opäť a bez povolenia. Tentoraz ho už po mne nik nepýta.

Po stopách Krista?

Veríte na zázraky? Priznám sa, že ja veľmi nie. Navštívil som mnoho svätých miest a málokedy som pocítil niečo posvätné. Ak aj áno, bolo to v prírode, v meditácii alebo medzi ľuďmi, nikde nie v chrámom a na miestach, kde sa údajne zázraky dejú. Spomínam si na návštevu istého miesta v Bosne a Hercegovine. Bola tam kovová socha kríža s Kristom. Ľudia verili, že z nej kvapká krv a prichádzali tam aj s vreckovkami a tú krv si potom rozotierali po tele. Bol som tam aj ja a videl ako to tí ľudia robia a veria tomu. Ja som teda žiadnu krv nevidel. Napriek tomu, keď môžem, podobné miesta navštevujem a možno stále očakávam nejaký zázrak, ktovie. V mestečku Qana v južnom Libanone sa jedno z takýchto miest nachádza. Je to jaskyňa, kde podľa legendy premenil Kristus vodu na víno. Takéto miesta, kde sa to mohlo stať, sú na Blízkom Východe údajne štyri. Qana je jedným z možných uchádzačov. Prichádzam sem, aby som si ujasnil nejaké veci, čo sa v mojom živote v poslednej dobe udiali, spravil si taký rozhovor sám so sebou bez očakávania, že ma Niekto vypočuje. Robievam to celkom pravidelne, len nie často na takýchto špeciálnych miestach.

Qana - miesto zázraku. Podľa legedy tu Kristus premenil vodu na víno

 

Na návšteve u Arméncov

Opúšťam zovretie tajnej polície Hizballáhu a presúvam sa pomaly na severovýchod, kde má takisto toto hnutie hlavné slovo, no už nebude treba povolenie a snáď mi nebude ani tajná polícia v pätách. Po ceste sa zastavujem v dedinke Anjar, kde sa spriatelím s rodinkou Arméncov a na dva dni nadobudnem pocit, že som aj ja členom rodiny. Okrem asi 15-tich ľudí žijúcich v dome, kde prespávam, sú mojimi spoločníkmi aj štyria psi. Jeden z nich sa ma bojí a neustále pri mne vrčí, druhý ma miluje a neustále oblizuje. Úžasný kontrast. Arménci ma počastujú dobrým vínom, vodnou fajkou a pohodlnou posteľou. Sú veľmi temperamentní a zábavní. Ďalší deň mi poukazujú miesta, o ktorých vedia iba miestni. Pýtam si, čim som si zaslúžil ich dôveru a pohostenie. Predpokladám, že v tomto prípade sú otázky zbytočné. Stretol sa človek s človekom a to je absolútne podstatné.

Opäť som si našiel priateľov. Alebo oni mňa?

 

Ruiny starobylého mesta Anjar

 

Libanon nie je len o Hizballáhu, ale aj o prekrásnej prírode

 

Pohanský Baalbek

Kedže Libanon je naozaj malá krajina (asi 5x menšia než Slovensko), nie je problém sa všade presunúť po krajine v rámci jedného dňa, ak používate motorizované vozidlá. Rozhodujem sa pre Baalbek, asi najznámejšie turistické miesto na území, kde sa Hizballáh stará o bezpečnosť. Prichádzam sem pred zotmením. Okrem navštevovaných antických ruín je známe aj kvôli únosu siedmych estónskych turistov v roku 2011, ktorých nakoniec po vyše 100 dňoch v zajatí, bez ujmy na zdraví prepustili. To ma presvedčuje o dobrej vôli Libanončanov, tak sa sem vydávam s vierou, že nenastane podobná situácia. Maximálne nepríjemné, čo tu zažijem, je záujem miestneho homosexuála o moju prítomnosť v jeho byte, čo teda razantne odmietam a posielam ho kade-tade. Verím, že aj napriek tomuto nesúhlasu, mal príjemný večer. Pôvodom pohanské mesto pomenované podľa boha Baala – boha dažďa a búrky, v antických časoch známe ako Heliopolis je pod správou UNESCO a ide o naozaj impozantnú turistickú záležitosť. Jupiterov a Bakchov palác (jeden z najzachovalejších chrámov sveta) sú impozantnými svedkami histórie a ja sa tu túlam doslova hodiny, kým nenarazím na milý anglický manželský pár, ktorí ma pozývajú na obed a príjemne sa s nimi porozprávam o veciach medzi nebom a zemou. Milujem takéto stretnutia a spontánne rozhodnutia, nemusí to znamenať, dostávať sa do styku výlučne iba s domácimi.

Baalbek je najznámejšie turistické miesto na území, kde sa Hizballáh stará o bezpečnosť

 

Slová lásky na záver

V Hermeli, necelých 50 kilometrov od Baalbeku cestujem k pyramíde, ktorá podľa legendy bola postavená pre sýrsku princeznú, ktorá v tejto oblasti rada lovila. Hermel všeobecne nie je vyhľadávané miesto pre turistov – veď som tu žiadnych zahraničných ani nestretol. Prihovára sa ku mne veľmi milý párik. On je mladý učiteľ, ona študentka. V triede o ich vzťahu nikto nevie, taja to. Zaľúbenec chce vedieť ako povie po slovensky I love you. Naučím ho to. Pri vyslovovaní tejto frázy smerom k študentke prichádzajú rozpaky. Celá sa od šťastia začervená. Párik je vďačný, že som sem prišiel, darujú mi vodu a nejaké sladké tyčinky. Presne pre toto som sem prišiel, kvôli tomuto stretnutiu. Nič viac a nič menej.

Hermel je miesto bez turistov, hoci aj tu nájdete zaujímavé stavby

 

A zaujímavých a milých ľudí

 

INFOBLOK:

Južný a severovýchodný Libanon je ovládaný hnutím Hizballáh, ktoré ako jediné, po skončení vojny (1975 – 1990) v Libanone nezložilo zbrane. Hnutie sa zaslúžilo o odsun izraelských vojsk z územia južného Libanonu. V roku 2010 na počesť tohto víťazstva vzniklo dokonca múzeum Hizballáhu, ktoré víta aj zahraničných návštevníkov. Múzeum sa nachádza neďaleko dedinky Jarjouaa a vo svojich vonkajších i vnútorných priestoroch uchováva množstvo zbraní a armádnych vozidiel, ktoré boli použité pri vojne s Izraelom. Na území sa nachádza výrazná komunita kresťanov oproti väčšinovej populácii šiítských moslimov (ktorých nájdete napríklad najmä v Iráne), ale aj populácia Arméncov, ktorý sa po genocíde v Turecku presunuli do susedných blízko-východných krajín, vrátane Libanonu.

 

 

Fotografie a text: Peter Gregor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Šéf Martinusu: Ľudia sú frustrovaní, lebo vidia, že iným sa darí lepšie

Rozhovory ZKH so spolumajiteľom kníhkupectva Martinus.

Cynická obluda

Threema je podvrh!

Glváč síce odstúpil, ale naďalej tvrdi, že komunikácia z Threemy je podvrh s množstvom výmyslov. Minimálne jeden dôkaz by tu bol.


Už ste čítali?