reklama

Turistom v Somálsku

Kto by sa vydal na dovolenku do Somálska? Iba ak blázon, napadne mnohých. Nuž, ja budem asi ten blázon, ale dúfam, že mi čitateľ dá šancu trošku objasniť moje pohnútky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

A zároveň predstaviť krajinu, ktorá dokáže určite ponúknuť viac než len chaos, anarchiu, násilie a bombové útoky. Keď obstojíte v tejto skúške, ponoríte sa so mnou do miest panensky krásnych a nedotknutých, do miest, kde uvidíte raj na zemi v podobe najkrajších pláží na svete a nadýchnete sa toho najčerstvejšieho vzduchu. Prajem objavujúce čítanie.

„Povedz priateľu a buď úprimný. Čo ti tu v Somálsku skutočne chýba?“ pýta sa ma sprievodca Abdi. „Mám byť naozaj úprimný?“ odpovedám. „Áno, určite, povedz nám čo máš na srdci“. „Chýba mi pivo.“ Moja odpoveď sa transformuje do hurónskeho smiechu všetkých zúčastnených. Super, majú zmysel pre humor, pomyslím si. Som na správnom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé dojmy - Mogadišo

Pristávam v Mogadiše. Celonočný let ma vyčerpal, ale fungujem v pohode. Pomáham nejakému Turkovi na imigračnom s vyplnením papierov – nerozumie ničomu, hoci sú papiere v angličtine. Ešte si neuvedomujem, kde sa nachádzam a cítim sa akosi prirodzene, ako by som tu už predtým bol.

O malú chvíľu sa zvítavam so svojimi sprievodcami a šoférom a presúvame sa na hotel, v ktorom je ubytovaná asi polovica somálskeho parlamentu. Aké prekvapenie, keď sa človek fajn porozpráva s hosťom a neskôr sa dozvie, že je to poradca pre životné prostredie v Somálsku a zároveň bývalý minister školstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

„Hotel je chránený asi 50-timi vojakmi. 25 cez deň a 25 v noci, tak sa nemusíš ničoho báť. Máme vojakov aj na streche“ objasňuje nový manažér hotela. Neskôr sa pýtam sprievodcu, čo sa stalo s predošlým manažérom. Zastrelili ho, dostáva sa mi odpovede. To mi síce nepridá na nálade, ale poviem si: iný kraj, iný mrav.

Ešte ten deň sa presúvame do starého mesta pri pláži. Z diaľky a z fotiek pôsobí malebne, no zblízka vidíte väčšinou poničené a rozstrieľané budovy. 26 rokov občianskej vojny zanechalo po sebe takmer nezmazateľné stopy. K majáku - najväčšej atrakcii mesta prichádzame nakoniec. Zvonku stavba pôsobí zachovalo, no vnútrajšok je už o inom. Privíta ma asi 15-členná rodina žijúca v tomto majáku a jeden z členov mi na ošúchanej somálskej bankovke ukazuje jeho podobu ešte pred vojnou. Po asi hodinovej exkurzii nadobudnem zvláštny pocit. Takto ľudia predsa nemôžu žiť!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tŕnistá cesta na pláž

Neskôr, v iný deň a v iný čas navštevujem Rybí trh, kde sa zdržiavame asi 15 minút. Všetko podlieha prísnym bezpečnostným pravidlám. Štyria vojaci vystúpia z vozidla, ktoré nás sprevádza, rozmiestnia sa po blízkom okolí a ja sa tak môžem veselo prechádzať a konverzovať s ľuďmi. Je mi ľúto, že si nemôžem kúpiť žiadnu rybu – nezmestila by sa mi do mojej príručnej batožiny.

Obrázok blogu

K nenápadnému pamätníku padlých vojakov v somálsko-etiópskej vojne prichádzame podvečer. Mojim sprievodcom ukážem bratislavský Slavín na fotkách, aby som ich uistil, že aj Slovensko má podobné osudy ako Somálsko, hoci to bolo už dávnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa spýtate Somálca, ako je najlepšie tráviť čas v meste alebo jeho okolí, určite vám odporučí Jazeera beach – pláž, kde trávi voľné dni mnoho miestnych. Cesta k nej je tŕnistá – asi polhodinový zážitok po totálne rozbitej ceste s vozidlom 4x4 sa dá zvládnuť, ale potom sa ešte ďalšiu polhodinu z toho šoku trasiete na rovine. Pred vstupom na pláž vás skontrolujú dvaja 15-roční chlapci so samopalom a potom sa môžete ísť konečne vykúpať. Navyše, je možné sa previezť aj na loďke a potom nakúpiť suveníry.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po úžasnom zážitku náš šofér, o ktorom som si myslel, že je najlepší na svete zapadne s autom do piesku a my sa zrazu nemôžeme pohnúť. Prichádzajú chlapíci od vody a pomáhajú vyhrabať piesok spod kolies. Stále nič. Vojaci odkladajú zbrane a začnú hrabať tiež. Nakoniec všetci spoločne auto odtlačíme na pevnejší povrch a môžeme konečne vyraziť späť po rozbitej ceste.

Zastávka druhá – Puntland

Väčšina turistov (od roku 2012, odkedy krajina vykazuje výrazné známky stability ich navštívilo asi 100) zostáva iba pri hlavnom meste. Veľká chyba. Hlavné mesto je z veľkej časti zničené, no ostatné oblasti v Somálsku sú krajšie, bezpečnejšie a voľnejšie. Týka sa to aj mesta Garowe, kde som sa presunul. Chcel som skrátka vidieť viac a urobiť si obraz o krajine nielen návštevou Mogadiša. Oblasť Puntland na severe Somálska je autonómna a má vlastnú vládu, prezidenta i armádu. Spoznávam miestneho vojaka, ktorý nás sprevádza. Volá sa Aya a je veľmi fajn. Vďaka tomu, že ovláda základy angličtiny, celkom si rozumieme a zdieľame mnoho vtipných historiek. Nikdy si nezabudne odo mňa vypýtať cigaretu.

Obrázok blogu

Ja a Aya

Ak mám byť opäť úprimný, v meste a za mestom nie je veľmi čo pozerať. Prevážame sa po okolí, často vybiehame na miestne kopce, navštevujeme ťaví trh, kde sa opäť snažia zo mňa spraviť moslima, utečenecký tábor, relaxujeme a konverzujeme pri káve či čaji. Naberám trocha odvahy a spolu so sprievodcami otvárame náboženské témy. Nie vždy spolu súhlasíme, ale nikdy sa nepohádame, tolerancia a pochopenie funguje aj v tejto časti sveta.

Obrázok blogu

Láska medzi zvieraťom a človekom

Prvý biely turista od roku 1990

Hlavne pri našich večerných diskusiách sa ma sprievodcovia pýtajú, čo som očakával od návštevy Somálska. Pravdou je, že ja už veľmi nič neočakávam. Vždy to totiž dopadne inak, ako si človek predstavuje. A o to je zážitok intenzívnejší. Mesta Kismayo som sa ale reálne bál. Biely turista tam nebol od roku 1990 a niektoré oblasti veľmi blízko mesta sú stále pod kontrolou miestnej teroristickej organizácie Aš – Šabáb, ktorú sa podarilo vyhnať z kľúčových miest až v roku 2012.

Na moje prekvapenie, po prílete sa ma ujal iba jeden vojak v civile a po meste a okolí sme sa prechádzali úplne voľne, ako by nič nehrozilo. Uchvátila ma prenádherná príroda, jej, pre moje oči neprirodzená červená farba a veľmi milí ľudia, na ktorých nebol vidno strach ako v Mogadiše. Opäť sme išli pozrieť ťavy a ochutnali ich mlieko – chutilo ako syr a údajne je veľmi zdravé. Jeden z miestnych nezabudol pripomenúť, že sa jedná o somálsku whisky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Horúci marec

Počuli ste už o mieste zvanom Goobweyn? Stavím sa, že nie. Je to miesto asi 14 kilometrov od Kismaya, kde sa rieka vlieva do oceánu. Jedno z najkrajších miest, aké som v živote videl. A aj z najteplejších. Marec 2018 počas, ktorého som Somálsko navštívil je totiž najteplejším mesiacom v krajine. Keby som to bol vedel predtým...

Veľmi rýchlo sa prispôsobujem, vyhŕňam nohavice a šup ho do rieky. Môj sprievod ma varuje, či sa nebojím krokodílov. Prečo by aj? Veď vojaci majú zbrane – hádam by ho v pravý čas odstavili. Vytvorí sa medzi nami zvláštne puto a dokonca mi nechajú zo zbrane aj vystreliť. „Tak a teraz som aj ja Somálec“ nahlas vyslovím. Vojaci môžu so mnou iba súhlasiť.

Obrázok blogu

Koniec adrenalínového zážitku, zastavujeme sa v dedine, osviežime sa melónom a s radosťou deťom porozdávam nálepky s nápisom I love Slovakia. Takú srdečnosť a vďačnosť som už dlho nevidel. Jedno z detí by si ma najradšej nechalo a pri odchode mi posielalo pusu na rozlúčku. Skoro som sa rozplakal.

Pri návrate do mesta sa ma Ali spýta: „Nemal by si chuť sa pozrieť do prístavu?“ Bez váhania odpovedám: „Áno!“ Pri kontrolnom vstupe však dostávame negatívnu odpoveď. Z dôvodu prebiehajúceho vojenského cvičenia nám je vstup zamietnutý. Škoda, pomyslím si, aspoň sa okúpem. Po asi 10-tich minútach, keď vystupujem z vody sa pri mne zastaví akýsi miestny, obchytkáva mi kožu a neverí, že môžem byť taký biely. Neskôr, v meste pri kúpe základných potravín sa ma miestne ženy pýtajú, čo je so mnou, prečo som taký biely. Myslia si, že som černoch s kožnou chorobou. Možno neveríte, ale je to tak. Aj v súčasnom svete nájdete podobné miesta, hoci ich už neostalo mnoho.

Späť v Mogadiše

Po ďalších dvoch dňoch v inej oblasti sa vraciame späť do hlavného mesta a čaká nás odpočinkový deň. Tým, že nemôžem kvôli bezpečnosti chodiť von, trávim veľa času na streche hotela, pofajčievam a predstavujem si, aké bude úžasné, byť zase doma, medzi svojimi priateľmi a rodinou. Pýtam sa sám seba, prečo som sa vybral práve sem do Somálska a po nejakom čase neúspešných odpovedí to vzdávam. Verím, že som na správnom mieste a v správnom čase a mám možnosť spoznať ľudí v reálnom svete a nie veriť obrazom, ktoré poznáme z médií. Počas celej cesty sa stretávam s príjemnými ľuďmi, s ochotou, vierou v lepšiu budúcnosť a vďačnosťou, že som prišiel túto krajinu navštíviť ako turista a nie ako niekto, kto sa snaží rozvrátiť už tak veľmi krehkú stabilitu štátu.

A ak sa ma niekto spýta: „Neľutuješ, že si sem prišiel a obetoval toľko peňazí“ Odpoviem: „Nikdy!“

Zíde sa vedieť

Bezpečnosť: okrem hlavného mesta a miest, kde prebiehajú strety medzi vládnymi vojskami a militantnou skupinou Aš Šabáb, veľmi uspokojivá. Od roku 2012 centrálna vláda kontroluje takmer celé územie krajiny. Kontroly sú časté a treba byť zdvorilý. Nie je prekvapením, ak vás kontrolujú po zuby ozbrojení vojaci, ktorí nosia kukly. Ak máte v poriadku víza a pas, niet sa čoho báť. Slobodný pohyb turistu je možný iba v oblasti Somalilandu (nikým neuznaný autonómny štát na severe Somálska). V ostatných oblastiach sa vyžaduje ozbrojená eskorta. Turistické víza dostanete po prílete na pozývací list od spoľahlivej cestovnej agentúry, ktorá z vás počas celého pobytu nespustí oči. Vaša bezpečnosť a šťastný návrat do vlasti je prvoradý.

Miesta, ktoré stoja za návštevu: Mogadišo - Bakara market (najväčší trh vo východnej Afrike, v čase našej návštevy zatvorený kvôli dňu pokoja), Rybí trh, Staré mesto – Maják, Pláž Jazeera, Peace Park – park mieru, Pamätník padlých vojakov, Garowe – Ťaví trh, Kismayo – Goobweyn (stretnutie rieky s oceánom)

Doprava: Medzi veľkými mestami iba letecky. Lokálne aerolinky poskytujú základný, ale dostačujúci servis. Po meste je pohyb možný iba v súkromnom aute so zadymenými sklami a ozbrojenou eskortou. Vraví sa, že životnosť bieleho človeka v Mogadiše a bez ochranky je zopár hodín.

Ubytovanie: Ako cudzinec iba v hoteloch vyššej kategórie s vlastnou ochrankou. Väčšina hotelov spĺňa európske štandardy, ale teplú vodu v sprchách nečakajte.

Jedlo: najchutnejšie je ťavie mäso. Kto ho jedol, vie o čom hovorím. Lahodné a mäkučké. Somálci sú všeobecne mäsitý národ. Vedia perfektne pripraviť rybu – najmä tá grilovaná stojí za to. Častým javom je aj uvarená koza. Ako prílohu používajú ryžu, čapati – druh chlebu populárneho aj v Indii alebo ugali - kukuričnú kašu. K tomu rôzne prílohy – hlavne čerstvá a chutná zelenina bez chemických prísad.

Fotografie a text: Peter Gregor

Peter Gregor

Peter Gregor

Bloger 
  • Počet článkov:  210
  •  | 
  • Páči sa:  33x

"Kamkoľvek ideš, čokoľvek hľadáš, na konci hľadáš sám seba." www.cestovatelskeprednasky.sk, www.travelcourage.com, www.projectgregus.com, www.cd-lp.eu Zoznam autorových rubrík:  CestovaniePrírodaHudobná tvorbaPoéziaPrózaSpoločnosť

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu