Tatry sú mojou srdcovkou a pokiaľ vyslovene nehlásia búrky, či zvýšené lavínové nebezpečenstvo, som tam. Aj napriek tomu, že naše jedinečné veľhory sú rozlohou malé, ponúkajú širokú škálu výstupov i na vrcholy menej známe a navštevované, hlavne kvôli absencii turistického značenia. To so sebou samozrejme prináša zvýšenú bezpečnosť, pripravenosť, istý pohyb aj v exponovanejšom teréne a v niektorých prípadoch sťaženú orientáciu.
Našim cieľom sa stalo Mlynické Solisko - jeden z mnohých vrcholov rozsiahleho Soliskového hrebeňa. Trasa vedie z Predného Soliska (kam nás povedie značená cesta začínajúca na Štrbskom plese).
Zo Štrbského plesa vyrážame v skorých ranných hodinách, kedy je najmenšia pravdepodobnosť zrážok. Prišli sme do mimoriadne zlej periódy počasia, keď v Tatrách prší takmer neustále. Rýchlym tempom pokračujeme na Chatu pod Soliskom. Spoločnosť nám robí roj múch, ktorý sa na nás nalepil už na začiatku trasy. Neúspešne sa mu častokrát pokúšame vyslovene zdrhnúť, no vždy nás doženie. Najmä Maťo je z toho taký frustrovaný, že nahodí naozaj nezvládnuteľné tempo. Roman sa zase sťažuje, že muchy ho hryzú.
Na chate máme polhodinku pauzu. Čas využijeme na občerstvenie po trocha náhlivom výstupe. Zatiaľ je oblačno, viditeľnosť prekvapivo dobrá a bez dažďa. Jednému z nás (nebudem menovať) chýba dostatok (respektíve minimum) vody na ešte celkom dlhú cestu. Šťastena si však tiež privstala skorej a chatár z bufetu vyrieši tento problém za pár eur. Po chvíli už kráčame všetci s tým najnutnejším z najnutnejšieho - s vodou.
Hrebeň Bašty so Satanom (celkom naľavo)
Kamenistou cestou na Predné Solisko
Štrbské pleso z výšky
Predné Solisko. Neďaleko od vrcholu sa nám naskytá pekný pohľad na Kriváň. Už nejakú tú chvíľu je našim spoločníkom slabý dážď. Lepšie ako tie muchy. Nezdržíme sa tu extra dlho a zostupujeme do Predného Soliskového sedla. Tu nasleduje voľné lezenie a zliezanie cez Soliskový hrb. Skaly sú čoraz viac mokré a to vyžaduje maximálnu pozornosť. Onedlho sa nám pred očami otvára výhľad na Mlynické a Štrbské Solisko. Strmý výstup po sutine dáva po fyzickej stránke dosť zabrať, no asi za necelú hodinku stojíme na prvom menovanom zo Solísk v blízkosti zoskupenia skál.
Na Prednom Solisku končí značenie
Náš cieľ
Cez Soliskový hrb
A sme tu
Nie veľmi ďaleko z tohto miesta možno spozorovať i vrcholové ostré hrany Štrbského Soliska. Prístup k nim je o čosi ťažší, v prípade dobrého počasia by bolo reálne na neho vystúpiť aj bez lana. Chce to však naozaj istú chôdzu, pretože pod skalami by vás nečakalo nič iné len vzduchoprázdno. Pre dnes nám bude teda stačiť Solisko Mlynické a olovrant v Nízkej lávke.
Človeku netrvá dlho, kým po fyzickej aktivite pocíti prenikavý chlad, ktorý sa znásobuje vetrom i dažďom a samozrejme výškou. Máme na sebe iba termobielizeň a nepremokavé (ako sa to vezme) bundy, ale namiesto vyťahovania strednej vrsty volíme radšej zostup.
Aj keď všeobecná mienka je možno iná, lepšie a istejšie sa nám zostupuje po mokrej tráve ako po labilnom suťovisku. Naozaj na nezaplatenie sú mi teraz teleskopické palice, ktoré už nosím takmer na každú túru a vždy pomôžu, najmä pri nepríjemných, kolená zaťažujúcich zostupoch.
Po pár pádoch a všakovakých zvrtnutiach prichádzame do Furkotskej doliny. To čo sa práve teraz deje, nedá sa nazvať ničím iným, než šťastím. S prichádzajúcou hmlou (naozaj ako z hororového filmu) začína dážď, a to poriadny. Behom dvadsiatich minút sme kompletne premočení. Rozhodnutie vyraziť na túru, čo najskôr ráno hodnotím neskôr veľmi pozitívne. V hocijaký iný čas by sme sa potýkali len s problémami.
Furkotská dolina, nad ňou Sedielková kopa
Prší neustále, no intenzita dažďa postupne slabne. Už blízko pri Štrbskom plese stretneme prvých turistov. Predsa v tom nečase nie sme sami.
Štrbské pleso. Poludnie. Času je nazvyš, využijeme ho na prezlečenie do suchých vecí a na obed. Čo sa týka mojej osoby, má to jeden háčik. Nevzal som si druhé ponožky (najskôr by tiež zmokli v batohu), tak som nútený si ich zakúpiť v nejakom tom outdoorovom obchode.
Po bezsennej noci vo vlaku sa tešíme, že si trocha oddýchneme pri ceste späť. Je to dobrý pocit, vracať sa domov, v suchu a po úspešnom zvládnutí trasy v neúspešnom počasí.
Spísal: Peter Gregor
Foto: Roman Jarábek, Peter Gregor
