Za kláštormi do Iraku

Autor: Peter Gregor | 30.3.2015 o 18:50 | (upravené 6.12.2016 o 21:11) Karma článku: 6,50 | Prečítané:  849x

Nie je tomu dávno, kedy sa dalo po území severného Iraku cestovať o čosi voľnejšie, ako je tomu teraz. Ja som to stihol, ako sa hovorí, na poslednú chvíľu, hoci od doby vzostupu ISIS sa situácia zlepšila najmä v Kurdistane.

Do malého mestečka Alkosh prichádzam stopom z Dohuku po ceste smerujúcej na Mósul. Niektorí vodiči si ťukajú na čelo, keď ma vidia, asi si myslia, že tam naozaj chcem ísť a riskovať život, no ja budem odbočovať smerom na cestu do mesta Bardarash. Akonáhle ma vojaci pri mestečku uvidia, zneistejú. Rukami ale naznačujem, že sa nechystám ísť doprava, ale doľava. Smer doprava znamená problém, doľava je to stále v pohode. Netrvá ani 5 minút a už ma berie prvý vodič. Zastaví sám, bez signalizácie, tie dva kilometre som bol pripravený ísť pešo. Takto spoznávam Khalida, v ktorom nachádzam spoľahlivého priateľa. Pýta sa ma na cieľ mojej cesty. Odpovedám mu: spoznávanie, ľudia, kultúra, ja sám. Oblasť, v ktorej sa nachádzame totiž nie je obľúbenou turistickou zastávkou, ľudia sa sem stále boja chodiť a teda, akýkoľvek zahraničný záujem vzbudí značnú pozornosť. V mestečku sa nachádzajú dva kláštory. Prvý s názvom Lady Monastery, druhý s názvom Rabban Hormizd Monastery. Najprv som si myslel, že do prvého spomínaného kláštora nebudem môcť vstúpiť, lebo sa tam budú nachádzať mníšky, no Khalid ma uisťuje, že to je v pohode, pokojne môžem vstúpiť. Pravdupovediac, nepamätám si, či som tam vôbec nejakú mníšku videl. Kláštor slúži skôr ako sirotinec pre deti, ktoré prišli o rodičov alebo sa rodičia jednoducho nevedeli o ne postarať. Netrvá dlho, kým sa zoznámim s bratom Eliasom. Nebolo by na tom nič zvláštne, iba to, že brat Elias sa v skutočnosti volá Mirek a je z Čiech. Tak toto ma hádam prekvapilo viac, ako prekvapenie vodičov, že stopujem smerom na Mósul. Ihneď sa ma pýta, či mám, kde prespať. Túto otázku som ešte dnes neriešil, vzápätí si odkladám veci do priestrannej izby, ktorú mám iba pre seba. Ten istý deň zisťujem, že som sa ocitol vedľa ľudí, ktorí ma vítajú a kde sa cítim veľmi príjemne, až by som povedal, pokojne. S bratom Eliasom sa rozprávam nielen o cieli mojej cesty, ale aj o živote blízko konfliktných zón. Je to skutočne podnetný rozhovor a obidvaja sme radi, že si môžeme pokecať v rodnej reči. Onedlho však prichádza Khalid s priateľmi a ideme na pivo. Toho istého večera si užijeme aj Rabban Hormizd Monastery, ktorý som stihol trochu preskúmať asi hodinu predtým ešte počas denného svetla. Tento kláštor bol založený v 7. storočí a je zasadený akoby priamo v skalách. Patrí chaldejskej cirkvi a mnísi, ktorý v ňom prebývajú pijú iba dažďovú vodu a mäso jedia iba jedenkrát počas Veľkonočných a Vianočných sviatkoch. Čo ma dosť šokovalo, bol prameň odstrihnutých vlasov, ktorý sa nachádzal pri vchode. Chalani mi neskôr povedali, že sa malo jednať o akýsi druh obety nejakého dievčaťa. V Alkoshi trávim i ďalší deň pretože sa mi tu veľmi páči a ľudia sú skutočné priateľskí. S Mirkom a jeho druhom v zbroji, mníchom z Bagdadu (bohužiaľ, zabudol som jeho meno) sa vydávame na krátky výlet k akejsi zrúcanine akéhosi opevnenia. Osvieži nás dážď a pri ceste naspäť skáčeme iba po kameňoch, pretože si nie sme istí, či sme práve nevstúpili do starého mínového pola. Na prednášku hlavného kňaza v mestečku prichádzame akurát, nerozumiem z nej ani slovo, hoci tentoraz nerozprávajú aramejsky, ale arabsky. Dôležité je, že po prednáške sa zoznamujem s dievčatami z okolitých kresťanských dedín, ktoré sú v súčasnosti, podľa mojich informácii, pod kontrolou bojovníkov z Islamského štátu alebo sa o ne opäť bojuje a teda vôbec netuším, či sú dievčatá v poriadku.

Dva dni ubehli ako voda, viem, že na toto miesto sa znova vrátim, hoci neviem, kedy presne.

Zopár foto:

Lady Monastery

 

Priatelia

 

Rabban Hormizd Monastery

 

Vchod do kláštora

 

Nápisy v aramejštine

 

Obeta Bohu

 

Alkosh

 

Do prírody...

 

...s fešákmi

 

Moje dievčatá

 

Smerujem k ďalšiemu kláštoru, tentoraz naozaj mimoriadnemu, pretože sa jedná o pravdepodobne najstarší kláštor, ktorý bol kedy postavený na území Blízkeho Východu a možno aj na celom svete. Jeho názov je Mar Mattai Monastery a momentálne sa jedná o takzvanú "no go zone", pretože nebezpečenstvo je veľmi, veľmi blízko. V kláštore, ktorý patrí Sýrskej Ortodoxnej Cirkvi sa stretávam s hlavným arcibiskupom a nadväzujeme rozhovor. Dokonca mi dáva leták o kláštore v angličtine, čomu som príjemne prekvapený. Vstupujem dovnútra a užívam si na chvíľu miesta, ktoré po stáročia vzdorovalo rôznym banditom a neraz bolo aj vypálené. Podobné nebezpečenstvo je viac ako aktuálne i v súčasnosti, no z mojej poslednej komunikácie s kamarátom z neďalekého mesta Bardarash vyplynulo, že sú všetci v poriadku. Nad novovybudovaným kláštorom je možnosť vzhliadnuť najstaršie ruiny kláštora spred mnohých, mnohých rokov. Nedalo sa mi však po areáli pohybovať samostatne, bola mi pridelená ochranka, čo mi bolo trochu ľúto, lebo som si chcel vybehnúť na blízky kopec, no chápem, že to bolo z bezpečnostných dôvodov. Ako tak vychádzam z kláštora, zavolá si ma k sebe miestny strážnik, asi päťdesiatročný s riadnym strniskom na tvári a skúšaný životom. Pri múre má opretý kalašnikov a vysvetľuje mi o potrebe sa chrániť, kvôli zlým ľuďom na blízku. Tento krátky rozhovor mal pre mňa obrovskú hodnotu a skrývalo sa v ňom niečo neopísateľné. Viem, že niektorým ľuďom naskakujú zimomriavky z návštevy Eiffelovej veže, no toto miesto a títo ľudia mali v sebe čosi zvláštne a to si zapamätám do konca života.

 

Opäť niekoľko fotiek:

Mar Mattai Monastery

 

Ruiny starého kláštora hore

 

Vnútri

 

Vonku

 

Za dobrej viditeľnosti vidieť okrajové štvrte Mósulu

 

V okolí irackého Kurdistanu sa nachádza viacero kláštorov, avšak to, či v súčasnosti ešte stoja, neviem. Podľa najnovších správ padol za obeť kláštor Már Behnám v meste Bakhdida, opäť vďaka "zanieteným" bojovníkom z Islamského štátu. Pevne ale verím, že boje sa čoskoro ustália a život v kresťanských dedinkách a mestečkách v Iraku sa vráti do normálu, čomu nebolo už naozaj po veľmi dlhú dobu.

 

 

Spísal a vyfotil: Peter Gregor

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?