reklama

Za kláštormi do Iraku

Nie je tomu dávno, kedy sa dalo po území severného Iraku cestovať o čosi voľnejšie, ako je tomu teraz. Ja som to stihol, ako sa hovorí, na poslednú chvíľu, hoci od doby vzostupu ISIS sa situácia zlepšila najmä v Kurdistane.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Do malého mestečka Alkosh prichádzam stopom z Dohuku po ceste smerujúcej na Mósul. Niektorí vodiči si ťukajú na čelo, keď ma vidia, asi si myslia, že tam naozaj chcem ísť a riskovať život, no ja budem odbočovať smerom na cestu do mesta Bardarash. Akonáhle ma vojaci pri mestečku uvidia, zneistejú. Rukami ale naznačujem, že sa nechystám ísť doprava, ale doľava. Smer doprava znamená problém, doľava je to stále v pohode. Netrvá ani 5 minút a už ma berie prvý vodič. Zastaví sám, bez signalizácie, tie dva kilometre som bol pripravený ísť pešo. Takto spoznávam Khalida, v ktorom nachádzam spoľahlivého priateľa. Pýta sa ma na cieľ mojej cesty. Odpovedám mu: spoznávanie, ľudia, kultúra, ja sám. Oblasť, v ktorej sa nachádzame totiž nie je obľúbenou turistickou zastávkou, ľudia sa sem stále boja chodiť a teda, akýkoľvek zahraničný záujem vzbudí značnú pozornosť. V mestečku sa nachádzajú dva kláštory. Prvý s názvom Lady Monastery, druhý s názvom Rabban Hormizd Monastery. Najprv som si myslel, že do prvého spomínaného kláštora nebudem môcť vstúpiť, lebo sa tam budú nachádzať mníšky, no Khalid ma uisťuje, že to je v pohode, pokojne môžem vstúpiť. Pravdupovediac, nepamätám si, či som tam vôbec nejakú mníšku videl. Kláštor slúži skôr ako sirotinec pre deti, ktoré prišli o rodičov alebo sa rodičia jednoducho nevedeli o ne postarať. Netrvá dlho, kým sa zoznámim s bratom Eliasom. Nebolo by na tom nič zvláštne, iba to, že brat Elias sa v skutočnosti volá Mirek a je z Čiech. Tak toto ma hádam prekvapilo viac, ako prekvapenie vodičov, že stopujem smerom na Mósul. Ihneď sa ma pýta, či mám, kde prespať. Túto otázku som ešte dnes neriešil, vzápätí si odkladám veci do priestrannej izby, ktorú mám iba pre seba. Ten istý deň zisťujem, že som sa ocitol vedľa ľudí, ktorí ma vítajú a kde sa cítim veľmi príjemne, až by som povedal, pokojne. S bratom Eliasom sa rozprávam nielen o cieli mojej cesty, ale aj o živote blízko konfliktných zón. Je to skutočne podnetný rozhovor a obidvaja sme radi, že si môžeme pokecať v rodnej reči. Onedlho však prichádza Khalid s priateľmi a ideme na pivo. Toho istého večera si užijeme aj Rabban Hormizd Monastery, ktorý som stihol trochu preskúmať asi hodinu predtým ešte počas denného svetla. Tento kláštor bol založený v 7. storočí a je zasadený akoby priamo v skalách. Patrí chaldejskej cirkvi a mnísi, ktorý v ňom prebývajú pijú iba dažďovú vodu a mäso jedia iba jedenkrát počas Veľkonočných a Vianočných sviatkoch. Čo ma dosť šokovalo, bol prameň odstrihnutých vlasov, ktorý sa nachádzal pri vchode. Chalani mi neskôr povedali, že sa malo jednať o akýsi druh obety nejakého dievčaťa. V Alkoshi trávim i ďalší deň pretože sa mi tu veľmi páči a ľudia sú skutočné priateľskí. S Mirkom a jeho druhom v zbroji, mníchom z Bagdadu (bohužiaľ, zabudol som jeho meno) sa vydávame na krátky výlet k akejsi zrúcanine akéhosi opevnenia. Osvieži nás dážď a pri ceste naspäť skáčeme iba po kameňoch, pretože si nie sme istí, či sme práve nevstúpili do starého mínového pola. Na prednášku hlavného kňaza v mestečku prichádzame akurát, nerozumiem z nej ani slovo, hoci tentoraz nerozprávajú aramejsky, ale arabsky. Dôležité je, že po prednáške sa zoznamujem s dievčatami z okolitých kresťanských dedín, ktoré sú v súčasnosti, podľa mojich informácii, pod kontrolou bojovníkov z Islamského štátu alebo sa o ne opäť bojuje a teda vôbec netuším, či sú dievčatá v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dva dni ubehli ako voda, viem, že na toto miesto sa znova vrátim, hoci neviem, kedy presne.

Zopár foto:

Obrázok blogu

Lady Monastery

Obrázok blogu

Priatelia

Obrázok blogu

Rabban Hormizd Monastery

Obrázok blogu

Vchod do kláštora

Obrázok blogu

Nápisy v aramejštine

Obrázok blogu

Obeta Bohu

Obrázok blogu

Alkosh

Obrázok blogu

Do prírody...

Obrázok blogu

...s fešákmi

Obrázok blogu

Moje dievčatá

Smerujem k ďalšiemu kláštoru, tentoraz naozaj mimoriadnemu, pretože sa jedná o pravdepodobne najstarší kláštor, ktorý bol kedy postavený na území Blízkeho Východu a možno aj na celom svete. Jeho názov je Mar Mattai Monastery a momentálne sa jedná o takzvanú "no go zone", pretože nebezpečenstvo je veľmi, veľmi blízko. V kláštore, ktorý patrí Sýrskej Ortodoxnej Cirkvi sa stretávam s hlavným arcibiskupom a nadväzujeme rozhovor. Dokonca mi dáva leták o kláštore v angličtine, čomu som príjemne prekvapený. Vstupujem dovnútra a užívam si na chvíľu miesta, ktoré po stáročia vzdorovalo rôznym banditom a neraz bolo aj vypálené. Podobné nebezpečenstvo je viac ako aktuálne i v súčasnosti, no z mojej poslednej komunikácie s kamarátom z neďalekého mesta Bardarash vyplynulo, že sú všetci v poriadku. Nad novovybudovaným kláštorom je možnosť vzhliadnuť najstaršie ruiny kláštora spred mnohých, mnohých rokov. Nedalo sa mi však po areáli pohybovať samostatne, bola mi pridelená ochranka, čo mi bolo trochu ľúto, lebo som si chcel vybehnúť na blízky kopec, no chápem, že to bolo z bezpečnostných dôvodov. Ako tak vychádzam z kláštora, zavolá si ma k sebe miestny strážnik, asi päťdesiatročný s riadnym strniskom na tvári a skúšaný životom. Pri múre má opretý kalašnikov a vysvetľuje mi o potrebe sa chrániť, kvôli zlým ľuďom na blízku. Tento krátky rozhovor mal pre mňa obrovskú hodnotu a skrývalo sa v ňom niečo neopísateľné. Viem, že niektorým ľuďom naskakujú zimomriavky z návštevy Eiffelovej veže, no toto miesto a títo ľudia mali v sebe čosi zvláštne a to si zapamätám do konca života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť niekoľko fotiek:

Obrázok blogu

Mar Mattai Monastery

Obrázok blogu

Ruiny starého kláštora hore

Obrázok blogu

Vnútri

Obrázok blogu

Vonku

Obrázok blogu

Za dobrej viditeľnosti vidieť okrajové štvrte Mósulu

V okolí irackého Kurdistanu sa nachádza viacero kláštorov, avšak to, či v súčasnosti ešte stoja, neviem. Podľa najnovších správ padol za obeť kláštor Már Behnám v meste Bakhdida, opäť vďaka "zanieteným" bojovníkom z Islamského štátu. Pevne ale verím, že boje sa čoskoro ustália a život v kresťanských dedinkách a mestečkách v Iraku sa vráti do normálu, čomu nebolo už naozaj po veľmi dlhú dobu.

Spísal a vyfotil: Peter Gregor

Peter Gregor

Peter Gregor

Bloger 
  • Počet článkov:  210
  •  | 
  • Páči sa:  33x

"Kamkoľvek ideš, čokoľvek hľadáš, na konci hľadáš sám seba." www.cestovatelskeprednasky.sk, www.travelcourage.com, www.projectgregus.com, www.cd-lp.eu Zoznam autorových rubrík:  CestovaniePrírodaHudobná tvorbaPoéziaPrózaSpoločnosť

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu