Izrael, Palestína, november 2014

Autor: Peter Gregor | 22.12.2014 o 22:18 | (upravené 6.12.2016 o 21:13) Karma článku: 11,56 | Prečítané:  5480x

Izrael a Palestína alebo Palestína a Izrael alebo iba Izrael alebo iba Palestína. Vyberte si, čo je pre vás vhodné. Krajina plná paradoxov, živých sporov, ale taktiež neskutočných príležitostí na cestovanie.

1. zastavenie - Mitzpe Ramon: Trekovanie v púšti má svoje neopakovateľné čaro. Výstraha, nerobte to v lete - umriete. Myslím to celkom vážne. Také teplo ste ešte nezažili. Na začiatku novembra teplota ľahko presiahla 35 stupňov - do toho chodenie, chodenie, slnko a slnko. Potrebujete niekoľko litrov vody, kempovanie na niekoľko dní neprichádza veľmi do úvahy, potrebovali by ste hádam 10 litrov vody len na pitie a varenie na dva dni. Pre dobrodružné povahy, ale vrelo odporúčam - jar, jeseň, zima, najvhodnejšie obdobia. Problém je, že nezoženiete dobrú turistickú mapu v angličtine, čiže, pred cestou sa naučte čítať hebrejsky alebo ostaňte na hoteli. Každopádne, značenie je dobré, terén občas príkry. Vystúpili sme napríklad na Ramon´s tooth, kde sme sa rozpačito uhýbali školskému výletu. Sem by som sa pokojne vrátil aj tretí raz, cítil som tu neuveriteľný pokoj, najmä pri kempovaní a meditácii pri ohníku.

 

 

 

2. zastavenie - Hebron, ozajstná Palestína: Sú miesta na svete, ktoré sa neodporúča veľmi navštíviť. Hebron je jedným z nich. Moja skúsenosť, na takých miestach získate najviac. Toto mesto s cca 200 000 arabským obyvateľstvom je špecifické v jednej veci, ktorú som predtým nikde inde nevidel. Širšie centrum pri Abrahámovej hrobke je pod úplnou kontrolou izraelskej armády. Vojdete do mesta a zrazu kontrolný bod, vojaci a de facto, iné územie, všade vlajú modro biele vlajky. V ponímaní náboženskom sa jedná o veľmi sväté miesto, po Jeruzaleme, druhé najsvätejšie pre Židov. Význam tohto miesta je ale minimálne takisto dôležitý pre kresťanov a moslimov - zdá sa však, že o väčšom práve rozhoduje sila zbraní. Po izraelskom území sa prechádzate a okrem vojakov, ostreľovačov, vidíte sem tam niekoho s jarmulkou a nejakého toho Araba s povozom, ktorý ťahá oslík. Nie je na škodu podotknúť, že cca 500 až 800 židovských osadníkov chráni cca 4000 izraelských vojakov, čo je naozaj, ako sa hovorí, psycho. Arabské obyvateľstvo je však priateľské, my sme sa po meste prechádzali večer a bolo to veľmi príjemné, dostali sme pozvanie na čaj a pri ceste späť do hotela nás sprevádzal arabský mladík, ktorý sa tešil, že si môže oprášiť svoju chabú angličtinu.

 

 

 

3. zastavenie - Jeruzalem: Nevyhnutná zastávka pre každého cestovateľa - na mňa nepôsobí až tak príťažlivo. Príliš veľa pamiatok, príliš veľa ľudí a príliš veľa nepokojov. Tu si už nemôžete byť istí nacvičenými úsmevmi a ani tým, že niekde mimo centra neschytáte nejakú tú ranu kameňom. V moslimskej štvrti Ras Al Amud (kde sme bývali) to zvykne vrieť. Nelegálne zaberanie palestínskej pôdy je tu stále realitou - na tvárach Arabov cítiť značnú frustráciu. Návštevu Chrámu Božieho hrobu však určite nevynechajte, Múr nárekov, taktiež výstup na Olivovú horu, kde sa vám otvorí celé mesto ako na dlani, ortodoxná štvrť Mea Šearim by taktiež nemala chýbať vo vašom itinerári - počas šabatu si vypnite mobily, nefoťte a buďte decentne oblečení. Občasným pokrikom, hlavne od detí, sa ale pravdepodobne nevyhnete. Chrámová hora bola v čase našej návštevy otvorená iba niekoľko hodín a pri tej neskutočnej rade, to skrátka nemalo význam. Jedná sa taktiež o citlivé miesto a o presadzovanie väčšieho práva, kto sa bude pri Chrámovej hore modliť.

 

 

 

Ak máte radi akčné filmy a vojenskú techniku, choďte sa pozrieť do jedného z najväčších otvorených vojenských múzeí na svete - Latrún. Miesto sa nachádza neďaleko Jeruzalema, dostanete sa sem taxíkom. Nachádza sa tu vyše 160 vojenských vozidiel, prevažne tankov. Množstvo strojov pochádza z Libanonu a Sýrie, z krajín, s ktorými Izrael často viedol bitky.

 

4. zastavenie: Náblus, Kalkilija, Sebastiya. Späť na palestínskom území, kde je všetko 3 - 4x lacnejšie a nielen preto sme sa tu cítili omnoho lepšie. V Nábluse sme sa rozhodli navštíviť tradičné turecké kúpele, kde si po niekoľkodňovom nosení batohov a zopár dní strávených v stane oddýchne najmä náš chrbát. V samotnom meste sme si nevšimli nič zvláštne k videniu, presunuli sme sa teda do jedinej palestínskej zoologickej záhrady Kalkilija (ak nerátame tú zničenú v Gaze), ktorá prežila mnohé roky okupácie, represií a a konfliktov. Úprimne, s Peťom sme boli veľmi prekvapení, ako dobre to tu funguje, síce sa mnoho zvierat zdá byť duševne mimo, blízke planetárium a autodróm nás zo súcitu ihneď prebudilo. Početná skupina študentov vedeckých odborov sa nás ihneď ujala a ukazovala nám svoje pokusy. Písali ste už svoje meno na papier elektrinou?

 

 

Významná archeologická zastávka - dedinka Sebastiya pamätá časy rímskeho, byzantského impéria či otomanskej ríše. Oddýchnite si od ruchu mesta a zastavte sa tu, stojí to za to.

5. zastavenie: Mŕtve more.Niet nad to sa vyčvachtať v Mŕtvom mori - najnižšie položenom mieste na zemi, kde ani v novembri neklesla teplota pod 28 stupňov. Najmä večerné kúpanie so stíhačkami letiacimi pár desiatok metrov nad hladinou nemá chybu. Ale aby to nebolo iba o vyvaľovaní sa, naše telá rozhýbala asi hodinová túra k ďalšiemu významnému miestu pre židovský národ - k púštnej pevnosti Masada, ktorá je symbolom jeho odhodlanosti a húževnatosti. Niektoré jednotky izraelskej armády tu doteraz skladajú slávnostnú prísahu, v ktorej sľubujú, že "Masada už niesmie nikdy padnúť", pretože v období Rimanov dobytie pevnosti znamenalo koniec židovskej prítomnosti v Palestíne.

 

 

 

6. zastavenie: Golanské výšiny: Náš pôvodný plán prejsť z juhu až na sever sa úspešne vydaril a ešte sme mali dva dni pred sebou. Problémom národných parkov nielen na Golanských výšinách a prístupu k rôznym pamätihodnostiam sú krátke otváracie hodiny. Častokrát dorazíme na želané miesto polhodiny pred záverečnou a už nás nechcú nikam pustiť (niektoré miesta sú už zatvorené o tretej hodine poobede). Nezapôsobí ani moje presvedčovanie a psí výraz v tvári, ktorý prosí o jedlo. Golanské výšiny ma oslovili už pri poslednej návšteve. Stopy po vojne sú vidieť takmer všade. Nespočetné mínové polia, rozbombardované ruiny budov i ostatky bojovej techniky. Prenádherná príroda, požehnané možnosti značených turistických trás a príjemná klíma na mňa však zapôsobili viac, ako veci týkajúce sa vojny, hoci aj v súčasnej dobe možno pozorovať skutočnú vojnu, ktorá sa odohráva v Sýrii. Hranica je veľmi blízko, dá sa pri nej prechádzať autom. Ťažké boje sa v podstate dejú s menšími prestávkami neustále.

7. zastavenie: Akra, Haifa. Známy slovenský cestovateľ Tomáš Kubuš nedávno navštívil križiacke mesto Akra (súčasný názov Akko). Jeho fotky ma inšpirovali a s Peťom sme sa tu rozhodli stráviť minimálne jeden deň a noc spojenú s návštevou citadely a starého mesta. Hoci je centrum arabské, ceny sú tu izraelské. Napriek tomu na nás atmosféra mesta a blízkosť mora pôsobili veľmi upokojujúco. Návštevu citadely sme absolvovali so sympatickým Talianom, ktorý cestoval po svete na bicykli a v nohách mal už niekoľko tisíc kilometrov. Prehliadka bola skutočne interaktívna - vrelo odporúčam.

 

 

 

Každé mesto v tomto kraji je niečim výnimočné. Nedá sa porovnať Tel Aviv s Jeruzalemom alebo Hebron s Haifou. Vo všeobecnosti návšteva Izraela je spojená s multikultúrnym spoločenstvom. Okrem Židov a Arabov tu nájdete aj početné komunity Rusov (žije ich tu asi milión), ľudí z východnej Európy, Nemecka, asi 130 000 Etiópčanov, Drúzov, Beduínov, malú skupinu Samaritánov, atď.,atď.

V Haife sme sa ocitli akoby v ruskej štvrti, kde väčšina nápisov bola v azbuke. Na meste nás zaujala stredomorská atmosféra, architektonické skvosty (baháistické centrum) a živé rozhovory s Nórmi, ktorí sa tu natrvalo usadili.

Posledné chvíle počas šabatu trávime na letisku, kde si čas krátime futbalom, popíjaním vína a prevážaním sa na vozíkoch pre batožiny.

Dokonalý pocit z návštevy krajiny narušuje zbytočná a nepríjemná kontrola pred odletom. Asi sa im nepáčili moje iracké a afgánske pečiatky v pase.

Zopár rád na záver: O politike sa bavte iba s ľuďmi, o ktorých viete, že sú otvorení kritike (nie je ich veľa); vyhýbajte sa demonštráciám (rozhodne si ich nefoťte); pri kontrolách zachovajte pokoj, usmievajte sa alebo aspoň ochotne urobte všetko, čo vám kážu, nesťažujte sa - bude to trvať dlhšie; nestopujte na Západnom brehu po zotmení; ak chcete fotiť ľudí, vždy sa ich opýtajte na povolenie; neberte vážne varovania na cestovanie po palestínskych územiach, budete sa tam cítiť bezpečne a príjemne (v Gaze panuje odlišná situácia, aj tak vás tam nepustia); nefoťte vojenské objekty (toleruje sa to tu viac, ako napríklad v Sýrii, Iráne alebo inde - nedostanete sa ihneď do väzenia); ak kempujete, dávajte sakramentský pozor na to, kde si rozložíte stan - mínové polia sú všade (najmä na Golanských výšinách), vyhľadávajte povolené táboriská, topánky si nenechávajte pred stanom alebo si ich zaveste (škorpióny!); stopujte jemným mávaním alebo prstom smerujúcim k vozovke; na turistiku si zoberte čiapku, ktorá zakrýva krk a dostatok vody (na trekovanie v púšti 4 - 5 litrov vody denne iba na pitie); ak máte v pase pečiatky z moslimských krajín, zabezpečte si radšej druhý pas - ušetríte kopu času.

+ jedna "cool" fotka na záver:

 

 

Vyfotil: Peter Minárik, spísal: Peter Gregor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?