Ako (ne)cestovať do Iraku

Autor: Peter Gregor | 10.5.2014 o 22:30 | (upravené 6.12.2016 o 21:12) Karma článku: 7,78 | Prečítané:  1556x

Sú destinácie na svete, ktoré vďaka minulým, či súčasným konfliktom ostali až príliš dlho uzavreté pre cestovanie. Jednou takou destináciou je aj Irak, ktorý je, čo sa týka voľného pohybu turistov, takmer nedosiahnuteľnou métou.

Miesta a mestá, ako napríklad Bagdad, Basra, Mósul, Tikrit, Karbala a mnohé iné sú pred našimi očami stále uzavreté.

Samozrejme, všetko sa dá, keď máte peniaze. Ale ponuka zopár cestovných kancelárií na pobyt v centrálnom a južnom Iraku za niekoľkotisíc eur a s ozbrojenou strážou počas celej návštevy ma akosi odrádza. Vedomie, že si nemôžem vybehnúť do obchodu ani po vodu, prehodiť reč s miestnymi, vyvaliť sa v parku, či si skúsiť stopovanie do najbližšieho mesta ma nepresvedčí ani o návšteve spomínaných miest, kde to prakticky všetko začalo.

Inšaaláh! Ak Boh dá, raz...

Moja druhá cesta do severného Iraku mala byť iná ako po prvýkrát. Chystal som sa cestovať sám a presne tam, kam sa nechodí (aspoň ľudia zo zahraničia tam nechodia) a vyzistiť, ako to tam funguje. Príprava na cestu zabrala bezmála dva mesiace, keďže viac vytúžených miest bolo veľmi blízko konfliktných zón a bolo sa treba nakontaktovať na ľudí priamo odtiaľ. Našťastie všetko dopadlo v poriadku, stretol som tie správne osoby a mal senzačný čas. Mestá ako Duhok, Arbil, Sulaymaniyah vynecháme, napokon, stačí sa pozrieť na môj predošlý článok o Iraku alebo na články iných slovenských cestovateľov, ktorí spomínané miesta tiež navštívili (napr. Tomáš Kubuš, Marek Pšenák).

My sa zameriame na miesta v tesnej blízkosti s arabským Irakom alebou už dokonca priamo tam. Z pochopiteľných dôvodov, navštívil som len oblasti bezpečné pre miestnych, a teda aj pre mňa. Spolieham sa na to, že čitateľ, ktorý sa dostal až sem, má základné informácie o Iraku a nemusím vysvetlovať, kto je to Kurd, Arab, alebo rozdiel medzi sunitom a šiitom.

 

Takže predovšetkým. Kam nechodiť. Prvý dôvod: vaše víza (kurdské) tam neplatia. Druhý dôvod: môžete byť zatknutý (ten lepší prípad), vystaviť problémom miestnych, ktorí vám chcú pomôcť alebo dokonca zranený, zabitý kvôli nepravidelným ozbrojeným stretom medzi miestnymi gangami alebo medzi vládnymi vojskami a kurdskou Pešmergou. Únos pre výkupné nemusí predstavovať tiež ojedinelú záležitosť.

Mósul - popri provincii Al-anbar azda najnebezpečnejšie miesto v Iraku (blízko kurdsky kontrolovaných oblastí). Centrálna vláda má síce mesto de facto pod kontrolou, no istí sunitskí občania považujú vládu za „bábkovú" a mesto občas (pravdupovediac, celkom často) zachváti situácia podobná vojne. Neprospieva tomu ani zlá ekonomika, nedostatok základných surovín a multietnické zloženie obyvateľov, ktorí nezabúdajú na hriechy minulosti. Ľudí z Mósulu stretnete v irackom Kurdistane často - vedia vám o živote tam povedať mnoho. Samozrejme i o Američanoch a ich „pomoci" mestu.

Kirkúk - Ďalšie multietnické mesto s množstvom ropy. Viac kurdské ako arabské. Za vlády Husajna bolo kurdské obyvateľstvo presídľované (a inak likvidované) a mesto arabizované. O kontrolu sa delia kurdské i arabské sily. Kurdi považujú mesto za akýsi kurdský Jeruzalem a radi by ho vyhlásili za hlavné mesto irackého Kurdistanu (v súčasnosti je to Arbil), no Arabi zase vyhlasujú, že Kirkúk je ich hlavným kultúrnym centrum. Bohvie, ako by to tam vyzeralo, keby sa tam nenachádzali bohaté ropné polia. Mesto navštíviť nemôžete (sú potrebné kurdské i arabské víza). Viem o chlapíkovi, ktorý to dal, ale išiel tam ako novinár, mal všetko potrebné vybavené a aj tak ho zatkli. Ak sa ale presúvate autobusom alebo taxíkom z Arbilu do Sulaymaniyah, môžete križovať okrajové štvrte Kirkúku. Prakticky bez rizika.

Tuz Khormato, Sulaiman Bek, Jalula - mestá na hranici etnicky kurdského obyvateľstva. Časté strety kurdských a vládnych vojsk. Pred časom boli sunitskí rebeli schopní obsadiť takmer celé mestečko Sulaiman Bek. Miestni, keď nemusia, tadiaľ nechodia.

Sinjar - tu som nemal dostatočne preukázané, že mesto a okolie je bezpečne dosiahnuteľné. Sinjar je kurdský, ale mesto po ceste (Tal Afar) nie. Informácia, ktorú som získal znela: Do Sinjaru môžete ísť, ale jedine s ozbrojeným sprievodom Pešmergy. To ma celkom odradilo, načo provokovať? Existuje ešte jedna cesta do Sinjaru, ktorá ide prakticky po hranici Sýrie. Ako isto vieme, v Sýrii je situácia seriózne vážna a motať sa niekde v blízkosti by nemuselo dopadnúť dobre. Moje odporúčanie v súčasnosti - nechodiť!

 

Mestá, či miesta, ktoré sa dajú navštíviť:

Alkosh - kresťanské mestečko (6000 obyvateľov), málo navštevované, pretože nie je pod kontrolou kurdských vojsk. Zahoďte zábrany, vojaci sa budú na vás usmievať alebo udivene pozerať, čo tu hľadáte. Jedno z najpríjemnejších miest, ktoré som navštívil. Nachádza sa medzi Dohukom a Mósulom. Zhruba dva kilometre nad mestom sa nachádza Rabban Hormizd Monastery - čarovný kláštor zo 7. storočia zasadený na úpätí kopca. Vedie k nemu pôvabná serpentínová cesta. Ak sa odvážite, môžete vyliezť na niektorý z blízkych kopcov. Samotné mestečko je pod správou chaldejskej cirkvi a rozprávajú tu aramejsky - jazykom Ježiša Krista. V centre nájdete i cintorín.

P1010029.JPG

Rabban Hormizd Monastery

 

P1010059.JPG

Cintorín

 

P1010070.JPG

Kríž nad mestom (v noci krásne svieti)

 

Mar Mattai Monastery - neďaleko od Alkoshu a ešte bližšie k Mósulu. Najstarší kláštor na blízkom východe a možno aj na svete. Počas celej svojej existencie sužovaný výpadmi miestnych gangov. Aj v súčasnosti je strážený pomerne dobre vyzbrojenou ochrankou. Mimo kurdskej kontroly, ale mali by vás pustiť. Bohužiaľ, zabudnite na voľný pohyb, do kláštora ma pustili iba s miestnym vojakom. Pri dobrej viditeľnosti uvidíte okrajové časti Mósulu. Napriek blízkosti jednej z najkonfliktnejších oblastí v Iraku, sa jedná o jedinečné miesto s krásnou prírodou. V piatok a za dobrého počasia je okolie plné piknikujúcich arabských a kurdských rodín.

P1010122.JPG

Mar Mattai Monastery

 

P1010114.JPG

S dvoma telesnými strážcami

 

Shanidar Cave - Absolútne v bezpečí kurdských hraníc, ale stojí za to spomenúť. V slovenčine o tomto mieste absentujú akékoľvek informácie. V tejto jaskyni sa našli pozostatky neandrtálca z obdobia 60 až 80 tisíc rokov pred našim letopočtom! Je pomerne ťažké sa tam dostať. Od mesta Soran musíte ísť smerom na Barzan cez Mergusor. Vyriešil som to stopovaním, iná možnosť nebola. Krajšiu prírodu som inak v rámci irackého Kurdistanu nikde inde nevidel.

P1010148.JPG

Shanidar Cave

 

P1010168.JPG

Príroda v okolí

 

Kalar - rušné mesto na samotnej hranici irackého Kurdistanu s malebným zámočkom Sherwana Castle (výstava kurdského folklóru vnútri). Pod zámkom sa nachádza milý park. Ak sa tu rozhodnete prespať, jednoduché ubytovanie poskytujú dva hotely - predtým je však nutné sa zaregistrovať na polícii.

P1010267.JPG

Sherwana Castle

 

P1010275.JPG

Vnútri zámku

 

Kifri - malé a jednoducho úžasné miesto. Ako sa hovorí - Pánu Bohu za chrbtom. Ruiny starého bazáru (trocha to tam páchne), svätyne nad mestom a priehrada s jaskyňami vytesanými do skaly v okolí.  V blízkosti svätýň sa nachádza hrobka islámskeho mystika Bawa Shaswara, kde sa ľudia z mesta chodia modliť, prosiť za zdravie pre seba i pre svoju rodinu, alebo sa spovedať zo zlého svedomia. Pozor!!! Seriózne zlá bezpečnostná situácia trvá zhruba 30 kilometrov odtiaľ v mestečku Sulaiman Bek a o niečo ďalej v Tuz Khormato.

P1010288.JPG

Odpadky sú takmer všade

 

P1010290.JPG

Najpôsobivejšia časť starého bazáru

 

P1010301.JPG

Svätyňa na kopci

 

Khanaqin - už sme dávno opustili horské oblasti, klesáme kamsi do púšte s palmovými hájmi. Je úžasné, že aj tu nájdete miesto obývané prevažne Kurdmi. 50 kilometrov od oficiálnych kurdských hraníc, no vďaka prítomnosti Pešmergy stáre relatívne bezpečné. Nájdete tu prekrásny zrenovovaný most pretínajúci rieku Alwand, arménsky kostolík, kino, kde sa pozerajú prevažne futbalové zápasy (všetci fandia Barcelone), mešitu a hotel, kde vás za 100 dolárov s radosťou ubytujú :-)

Vyhnúť sa mestu Jalula. Nižšie sa nedá a nemôže ísť!

P1010247.JPG

Nech sa páči, okúpte sa!

 

P1010259.JPG

Arménsky kostolík je mimo prevádzky

 

P1010262.JPG

Dvaja frajeri s BMW

 

Chamchamal - Charmo - Toto naozaj významné stanovisko som si nechal naposledy. V neatraktívnom meste Chamchamal nájdete celkom rozbitú pevnosť a žiaden hotel (mesto má 200 000 obyvateľov!). Zhruba 15 - 20 kilometrov za mestom sa však nachádza jedno z najviac významných miest v celom Iraku, a to pozostatky dediny Charmo (čítaj čarmo), ktorá je najstaršou poľnohospodárskou dedinou na svete. Pravda, veľa z nej neostalo (iba akési diery v zemi), no prechádzať sa po mieste, odkiaľ civilizácia vzišla (ako Kurdi hovoria) je skutočne úžasné. 7000 rokov pred našim letopočtom!

Chce to ale dávku šťastia nájsť niekoho, kto Charmo pozná a kto vás tam aj dovedie. Na turistické kancelárie zabudnite!

P1010326.JPG

Na jeseň sa dá vidieť viac

 

P1010331.JPG

Domorodec ako sa patrí

 

V severnom Iraku sa nachádza množstvo neveľkých, ale jednoznačne zaujímavých miest. Hovorí sa, že kamkoľvek v Iraku zavítate, nájdete nejakú pamiatku - týka sa to celej krajiny, aj irackého Kurdistanu. O tom ale inokedy, to najmenej prebádané som sa rozhodol zverejniť tu.

 

Šťastnú a bezpečnú cestu!

 

P.S. - Cestu som absolvoval v priebehu apríla 2014.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?