Nachádzame sa v Európe - zhruba 1000 kilometrov od Slovenska, kde zistíte, že hriechy minulosti ešte stále nie sú zabudnuté. Kosovo je totiž krásna krajina s krásnymi ľuďmi a novými výhľadmi do budúcnosti. Ako najmladší európsky štát čelí mnohým výzvam. Sám som zvedavý, ako to zvládne a či uspeje.
Prechádzam sa s troma chalanmi večernou Prištinou. Mentora, Kushu a Areta stretávam náhodne pri hľadaní obchodu s muzikou. Od začiatku sme si sympatickí. Je sobota večer, pracovať netreba, prečo sa trošku nespoznať? Na vyzvanie Areta vstupujeme do kaviarne - chce mi ukázať dievča, ktoré sa mu páči. V kaviarni obsluhuje. Už pri vchádzaní dovnútra je vidno, ako jej stúpne tlak, keď zbadá Areta. Nemá ho rada - rozčuľuje ju. Aret sa na tom smeje - jej odpor ho priťahuje. Pre istotu, aby nedošlo k úrazu, prichádza nás obslúžiť druhá čašníčka. Ako sa zdá, je prekvapená z prítomnosti cudzinca a často si ma obhliada. Nuž, čo je exotické pre nás, je exotické aj pre nich.
Na nákupoch
Po niekoľkohodinovom flákaní sa a za neskorého večera ma Aret vyprevádza k miestu môjho pobytu - býva neďaleko. Opustenými uličkami sa ozýva jeho spev. Aret totiž pravidelne cibrí svoje spevácke umenie na svadbách a toto svoje umenie mi chce dokázať. Veľmi úspešne.
Neďaleko môjho hostela sa nachádza židovský cintorín. Opustený a prázdny, ako asi väčšina židovských cintorínov v Európe. Turisticky neatraktívne miesto, pre mňa dôležitý poznávací bod.
Pár kilometrov od cintorína nájdeme Germia Park - obľúbené výletné miesto kosovčanov. Kto má chuť na bicykel, či turistiku, je to presne to správne miesto. Cez víkendy a v prípade dobrého počasia je možné prenajať si bicykel, čo hneď využijem. Trasa je pomerne náročná, dôležité je držať sa chodníka, v niektorých oblastiach výstražné symboly varujú pred mínami, ktoré tam ostali po vojne. Lesy sú krásne nasvietené od ostrého slnka jesene. Šliape sa mi príjemne, až sa dostanem do vrcholových partií. Turistov tu mnoho nestretnem, jedného si však dobre zapamätám - aktivitou nevyniká. Na kopec vychádza na aute a na vrchole si zapáli cigaretu. Veď na čo by sa namáhal?
Občas treba dávať bacha
Parťáci
Kto chce vidieť nevšedné miesta (aspoň v rámci Európy), nech sa vyberie do Kosovskej Mitrovice. Za dve eurá vás sem z Prištiny dopraví autobus. Avšak pozor, kde sa nachádzate a ako sa správate. Srbi a kosovskí albánci sa snažia žiť oddelene, čo najviac, ako sa len dá. Na severnej strane rieky Iber nájdete prevažne Srbov a na južnej prevažne kosovských albáncov. Prechod cez most je strážený a jeho časť bližšie srbskej je nad hlavu zavalená kamením a štrkom. Nemusím písať prečo. Napriek tejto skutočnosti sa chodci z jednej strany na druhú premieľajú pomerne často.
No comment
Mitrovické paneláky
Hrdinovia zomierajú mladí
Mojim hlavným cieľom nie sú najznámejšie turistické ciele, zaujímajú ma predovšetkým, na prvý pohľad nenápadné miesta.
V rámci jedného dňa (i menej) sa dajú navštíviť mestečká Gjilan či Gjakove. Miesta najmilšie, ktoré som v Kosove videl a kam by som sa opäť raz vrátil. Tu nielen, že ste mimo turistického ruchu, ale aj trochu mimo známeho sveta. Sprievodcu som už zahodil, túlam sa uličkami sem a tam, slnko pomaly zapadá a ja si užívam sladké blúdenie.
Gjilan - kostol
Gjilan - Mešita
Karty musia byť
Gjakove - centrum mesta
Aj v Kosove sa musí makať
V Prizrene sa schyľuje k veľkej udalosti. Na návštevu prichádza turecký premiér Recep Tayyip Erdogan. Všade vlajú turecké a albánske vlajky. Okrem neho si na stoličky na pódiu zasadá i albánsky premiér Edi Rama a kosovský premiér Hashim Thaci. Kvôli týmto trom pánom sa nemôžem poriadne dostať do centra. Cez mosty už policajti nepúšťajú, rozhodol som sa teda sledovať dianie naokolo.
Gangsta Prizren
Asi po hodine a pol ma to prestáva baviť a opäť nazúvam svoje túlavé topánky. Tie ma vypľujú kamsi na kraji mesta, kde objavím super tradičnú čajovňu ponúkajúcu turecký čaj v malých sklenených pohárikoch. Rovno šupnem do seba dva a platím. 40 centov za oba. No nekúp to!
Na zdravie
Aby som nezabudol, musím sa pochváliť. Opäť som posilnil svojho športového ducha. V mestečku Peje človek narazí na požičovňu bicyklov - nečakal som ju tu, aj napriek bohatým možnostiam na horské bicyklovanie. Nuž, čo teda, dohodnem sa z majiteľom, že ráno nasledujúci deň dorazím a prenajmem si bicykel, hoci i na celý deň. To som ešte nevedel, čo ma čaká. Cez údolie Rugova až do dedinky Boge smeruje úzka cesta pre motorové vozidlá. Zážitok za všetky drobné, hlavne keď cestu križujú kamióny a ja šliapem hore jak o dušu. Trvá mi to asi dve a pol hodiny, kým dorazím k východiskovému bodu do kopcov. Priznávam, už teraz som dosť hotový - po asi tisíc výškových metrov totálne strmej cesty. Nič to, pokračujem ešte ďalej, no horská cesta je ešte strmšia. Viac bicykel tlačím, ako by som na ňom sedel. Nevládzem. Ešteže v lese začujhem streľbu - to ma motivuje zostúpiť dole. Zjazd stojí naozaj za to - občas je to ale o hubu, hlavne kvôli tým kamiónom.
Cesta smrti
Kúsok za mestom nájdete Péc Patriarchách, ktorý obhospodarúvajú samé ženy. Vidno, že nie sú veľmi nadšené z mojej prítomnosti - asi som pre ne priveľkým pokušením. Sťažujem sa policajtovi, ktorý kláštor stráži, že tie baby sú nejaké divné. Policajt využíva moju sociálnu náladu a pýta sa, koľko zarábajú policajti na Slovensku. Otázku som nečakal. Odpoviem mu, že obyčajný policajt u nás môže zarábať okolo 600 - 700 eur (opravte ma, ak sa mýlim). Vcelku to to prekvapí, on zarába zhruba 400 eur. V rámci Kosova je to slušný nadpriemer, množstvo ľudí tu zarába iba okolo dvestovky.
Péc Patriarchát
Ak večer nie ste unavení a máte chuť vybehnúť do mesta a zoznámiť sa, neváhajte. V Kosove to ide hladko. Len tak sa prechádzam večer mestom a čakám, kým niekto osloví mňa alebo sa odvážim nadviazať rozhovor sám. Väčšinou sa to vyplatí, ľudia sú otvorení - skončíme nakoniec pri nejakom tom pivku.
Ako napríklad, odkladám svoj fotoaparát do batohu na lavičke, pristúpi ku mne postarší chlapík s copom. Rozvinie sa rozhovor a už aj sedíme v bare. Zdá sa, že moja nová známosť je rada, že sa môže vyrozprávať. Asi po hodine mám dosť, chlapíka sa neviem zbaviť, začína byť otravný. Dokonca som mnou ide do obchodu a radí mi, čo mám kúpiť. A keď už mu naznačím, že jeho správanie začína byť nevhodné, pýta po mne peniaze na plienky pre jeho deti. Aj takto to niekdey dopadne, keď má človek príliš chuť sa socializovať.
Pri písaní článku som si uvedomil, že som úplne zabudol spomenúť veľmi významné miesto v rámci Kosova a to Kosovo Pole nachádzajúce sa zopár kilometrov od Prištiny. Na tomto, na prvý pohľad neatraktívnom mieste (aj kvôli blízkej prítomnosti fabrík) sa odohrala významná bitka, vďaka ktorej si Osmani upevnili svoju moc na Balkáne. Mal som šťastie na počasie a podarilo sa mi urobiť zopár fajn fotiek i vrátane Gazimestanu.
Mierne znečistené Kosovo Pole
Gazimestan
Zhrnuté a podčiarknuté, návšteva Kosova bola pre mňa vynikajúcou skúsenosťou. Som rád, že som si našiel viac času a počas desiatich dní spoznal tento kraj tak dobre, ako sa len dá. Aj keď, na druhú stranu, domáca pop music mi už začala riadne liezť na nervy.
Pusa na rozlúčku
Pripravil: Peter Gregor
