Afganistan 2013

Autor: Peter Gregor | 28.4.2013 o 13:27 | (upravené 6.12.2016 o 21:25) Karma článku: 11,60 | Prečítané:  1956x

Dovolenka v Afganistane nemusí byť až takou nezmyselnou záležitosťou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ja som si ju užil - a poriadne.

Nie, nie som blázon. Viem, že realita je častokrát úplne iná, ako vykresľujú média. A návšteva Afganistanu bola jednoducho neopakovateľná. (v dobrom slova zmysle)

Nikdy nezabudnem na Nabiho a jeho starostlivosť, najúprimnejšie úsmevy detí, na neskutočnú charizmu a inteligenciu miestnych ľudí, na pohostinnosť, ktorú som v takej miere ešte hádam nezažil, na prírodu, na čas strávený v absolútnom relaxe v parkoch, na kolotočoch, na motocykli, pri vodnej fajke atď, atď.

Ale pekne poporiadku.

V tomto článku nechcem opisovať krajinu ako liaheň teroru a atentátov, ako väčšinou počujeme. Rád by som hovoril o krajine, ktorá vo mne zanechala hlboký dojem.

Prekvapivo, víza mi na ambasáde vo Viedni vydali bez väčších problémov. Až som nemohol uveriť. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa do Afganistanu naozaj vyberiem. Dlhé mesiace pred cestou som sa o krajinu intenzívne zaujímal, no len pár týždňov pred odchodom som sa rozhodol. Idem!

Letecká linka Viedeň - Istanbul, Istanbul - Kábul trvá cca 9 hodín aj s čakaním. Cestou tam sa letí v noci.

Únava spojená s nervozitou z očakávania sa u mňa prehĺbila. Za pár dní sa ale všetko dalo opäť do normálu, keďže sa prakticky nebolo čoho obávať. Kábul som si užíval viac menej po svojich. Neraz ma však môj priateľ Nabi zavolal na jedinečné stretnutia, ktoré boli pre mňa najväčším prínosom počas návštevy Afganistanu.

Mal som šťastie. Nabi pracoval pre prezidentskú kanceláriu a mal bohaté kontakty. Tak som sa raz vybral na piatočný piknik pri jazere Qargha, kde sa spievalo, tancovalo, hodovalo a samozrejme, politizovalo. Ani som veľmi inak nemal pocit, že sa jedná o politické stretnutie. Rozprával som sa s bývalým guvernérom provincie Wardak, ktorého som o pár dní na to videl robiť rozhovor v televízii. (aké prekvapenie!)

01.JPG

02.JPG

Takže, toto všetko bolo v rámci srandy.

Nabi však prišiel s nápadom, ktorý sa mi z počiatku veľmi nepozdával. Vraj pôjdeme do jednej z jeho škôl a ja budem žiakom rozprávať o svojej ceste a oni sa mi budú rad po rade predstavovať. Samozrejme v angličtine, v ktorej určite nie som expert, ba ani pokročilý.

A tak aj bolo. Síce som sa zapotil, ale deti boli vďačné a krásne.

03.JPG

Môj pobyt v Kábule nebol veľmi o pamiatkach, skôr o ľuďoch. Napriek tomu sa mi podarilo navštíviť niekoľko zaujímavých miest.

Palác Darulaman zničený muhadžídmi v deväťdesiatich rokoch.

04.JPG

 

Kábulské múzeum. Nedosahuje určite európskeho formátu, každopádne, oplatí sa navštíviť.

05.JPG

06.JPG

 

Záhrady Babura. Vynikajúci relax a čistý vzduch v častokrát neskutočnom smogu mesta.

07.JPG

08.JPG

09.JPG

 

Paghman. Horská dedinka neďaleko za Kábulom.

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

 

Zoo. Medvede, tigre, vlky a kolotoče.

14.JPG

15.JPG

P1010058.JPG

17.JPG

18.JPG

 

Ke faroshi market. Vtáči trh.

19.JPG

 

Alebo, iba tak, všedný život v meste.

20.JPG

P1010082.JPG

22.JPG

Ďalšou mojou zastávkou bolo mesto Herat - perla civilizácie a podľa miestnych najčistejšie miesto v celej strednej Ázii. Tešil som sa na zmenu prostredia a kľudnejšiu atmosféru. Kábul má svoje čaro, ale inak je to mesto pre silné nervy.

V Herate som si taktiež našiel dobrý kontakt. Chalanisko, ešte na letisku ma oslovil, hodili sme spolu reč a nakoniec ma pozval k sebe domov. Vyzeral seriózne a vďačne, neodmietol som teda. Hneď prvý večer som mal tú česť stráviť v pravej afgánskej rodine. Čo bolo ale najlepšie, Ayat, môj hostiteľ mal motocykel a preháňanie sa len tak po meste a z mesta bolo proste super.

23.JPG

P1010315.JPG

Škoda, že nie je v samotnom meste také ľahké sa dostať tam, kam by ste určite chceli. Pre to, aby som navštívil citadelu v centre, musel som si vybaviť povolenie na Ministerste kultúry. Skúste, ale túto inštitúciu nájsť, keď neviete po perzsky. Trvalo mi to hodnú chvíľu, ale keďže ja som šikovný, podarilo sa.

Z ministerstva stačil jeden telefonát a vojaci ma pustili dovnútra. V citadele som strávil skoro tri hodiny a okrem vojakov som bol v nej úplne sám.

Patrične som si to užíval.

25.JPG

26.JPG

27.JPG

Jihad museum na okraji mesta nemôže ostať bez povšimnutia. Povedal by som, že po citadele je to druhé najdôležitejšie miesto, ktoré v Herate musíte vidieť. Síce to nevyzeralo, že ma pustia dovnútra (pre turistov oficiálne múzeum nie je otvorené), uprosil som ich nakoniec. Vnútri i vonku areálu nájdete rôzne zbrane a ťažké vozidlá používané počas sovietsko-afgánskeho konfliktu a taktiež rekonštrukciu bojov. Trocha škoda, že ma stráže nenechali ani chvíľu samého, mám rád potulovanie sa po takýchto miestach.

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

P1010245.JPG

Herat inak pôsobí veľmi príjemne a priateľsky. Nebál som sa tu prechádzať osamote ani po zotmení. Pocit družnosti síce nebol taký silný, ako v Kábule, návšteva však určite stála za to.

32.JPG

33.JPG

P1010275.JPG

P1010291.JPG

Ostávalo mi ešte niekoľko dní v Afganistane, ktoré som strávil opäť častým stretávaním sa a dlhými podnetnými rozhovormi o živote na západe i východe.

Dva dni pred odchodom ma napadla skvelá myšlienka. Navštívim údolie Panjshir asi 100 kilometrov od Kábulu, ktoré mi spolubývajúci v hoteli veľmi odporúčali. Údolie je vraj prekrásne a bezpečné. Bez niekoho miestneho je ale v Afganistane veľmi ťažko. Neustále kontroly, neznalosť prostredia a reči si vyžadujú spoľahlivého partnera. Toho som našiel v osobe Zarefa, ktorý sa zaručoval za moju bezpečnosť počas celého dňa stráveného v údolí.

Povolenie sme vďaka nemu vybavili rýchlo. Počasie príjemné, cesta prístupná. Hor sa teda!

36.JPG

37.JPG

38.JPG

40.JPG

41.JPG

Kto sa sem vyberie, musí bezpodmienečne poznať Ahmada Shaha Massouda. To bol ten, ktorý bojoval proti Rusom a Al-Káide. Tá ho nakoniec v roku 2001 zabila. Jeho pamiatka však žije v celom údolí. Jeho obrazy nájdete takmer všade, dokonca i vojaci strážiaci údolie majú na svojich vestách zvečnenú jeho podobizeň. Koniec našej cesty sme zavŕšili návštevou jeho hrobky.

P1010415.JPG

39.JPG

 

Môj pobyt v Afganistane sa pomaly končí. Je ťažké zhrnúť všetky dojmy v intervale dvoch týždňov do jedného článku. Prekvapenie z toho, čo je skutočnosť a čo sa dozvedáme z televízie, je stále prítomná. Drvivá väčšina zážitkov s afgánskym ľudom je veľmi dobrá. Stávalo sa, že i po zuby ozbrojení vojaci na mňa kývali s úsmevom. Napriek tomu by som si dovolil upozorniť, že návšteva krajiny nie je možná bez dôkladnej prípravy, rešpektovania miestnych zvykov a znalosti bezpečnostnej situácie na mieste. Ak sa sem však vyberiete s otvorenou mysľou, získate viac, ako si len dokážete predstaviť.

 

Do skorého videnia priatelia!

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?